Nebojte sa brániť svoj majetok
Je zákon na strane slušných občanov, alebo zločincov? Máme právo brániť svoj život?
Verejnosťou občas preletia správy o tom, akým sú zločinci chráneným
artiklom, že je na nich štátna moc krátka, poctiví ľudia sú vydaní na
milosť a nemilosť kriminálnikom a nesmú ani len ruku zdvihnúť na svoju
obranu. Je pravdou, že takzvané ľudské práva sa v nemalej miere týkajú
aj neprispôsobivého „odpadu“ spoločnosti a s právnou ochranou týchto
jedincov to v tej našej demokracii občas riadne preháňame. Humanizácia
väzenstva nám doslova kole oči a rozčuľuje nás, keď často vyhrávajú
práve tí nepoctiví. Avšak niekedy si za príkorie, ktoré sa nám stane,
môžeme sami. Akosi automaticky očakávame, že preventívne a represívne
zložky štátnej moci nás ochránia pred každým nebezpečenstvom. Ak sa tak
nedeje a navyše nám niekto povie, že si na uliciach či dokonca v našich
domovoch nesmieme brániť vlastný život alebo životy našich blízkych,
lebo by sme porušili zákon, nebudeme sa o takomto systéme vyjadrovať
príliš priaznivo. Podobné fámy sa roznesú rýchlo a málokto si dá námahu
zistiť, ako to vlastne je s nutnou a neprimeranou obranou...
Arpád a Judita žili v dlhoročnom manželstve. Ich vzťah sa
trošku naštrbil, keď Arpi začal podozrievať ženu, že ho už nemá rada.
Neustále jej vyčítal, vraj keby zomrel, hneď by si našla iného. Judita
síce obvinenia popierala, ale muž jej neveril. Rozhodol sa podrobiť ju
skúške. Keď odišla na nákup, vyrobil si podľa vzoru z filmových štúdií
postroj, opásal ním telo a zavesil sa na hák lustra. Žena pri pohľade
na obeseného muža padla v mdlobách na zem. Zvedavá suseda odnaproti
neodolala neobvyklým zvukom a vykukla spoza dverí. Uvidela ležať
bezduchú ženu a obesenca. Rozhodla sa využiť situáciu a „vybieliť“ byt
„mŕtveho“ páru. Ibaže majiteľ nebol ochotný vzdať sa svojich statkov.
Zrúknuť na votrelkyňu nechcel, veď ktovie, čo by to s ňou spravilo. A
tak sa rozhojdal a kopol ju do zadku. Suseda nebola zvyknutá na útok
nebožtíka a zosypala sa na zem mŕtva. Srdce ju zradilo. Nedôverčivý
manžel sa vymanil zo závesného zariadenia, prebral svoju polovičku a
zavolali políciu. Nasledovalo vyšetrovanie a prípad skončil na
Najvyššom súde. Až ten rozhodol o zastavení stíhania voči „obesencovi“
vzhľadom na fakt, že konal v rámci nutnej obrany svojho majetku. Hoci
sa tento príbeh stal pred 30 rokmi v Budapešti, je aktuálnou – aj keď
kurióznou – ukážkou, že „to svoje“ si môžeme ubrániť všelijako. A
napriek tomu je zákon na našej strane...
Kameňom na násilníka...
„Je veľkou chybou, že
ľudia nevedia o možnosti brániť seba aj iných,“ tvrdia doc. JUDr.
Jaroslav Ivor, CSc., a pplk. JUDr. Dušan Korgo, PhD., z Katedry
trestného práva bratislavskej Akadémie policajného zboru. „Trestný
zákon vlastne hovorí, že útočník musí znášať riziká vlastného konania.
Ak pácha trestný čin, musí rátať s tým, že obeť ho môže pripraviť aj o
život. Občan má na svoju obranu zákonné právo.“ Hoci v Trestnom zákone
je nutná obrana definovaná len na štyroch riadkoch, výklad by mal byť
jasný. „Občan môže proti útočníkovi použiť všetky prostriedky. Zbraň,
palicu či zviera,“ spresňuje D. Korgo. „Pritom nemusí brániť len seba.
Má právo hájiť záujmy kohokoľvek. Zákon dokonca neprikazuje, ako sa to
bežne vykladá, že musíme na útok čakať. Naopak, môžeme ho odvrátiť už
keď bezprostredne hrozí.“ V minulosti to bolo trošku problematickejšie.
Pred rokom 1993 sa viac-menej zdôrazňovala určitá primeranosť obrany
proti útoku. Až natoľko, že obeť si musela dávať pozor, aby náhodou
neprekročila jeho intenzitu. Navyše niektoré súdy často argumentovali
teoretickou možnosťou úteku... Nuž, posudzovať prípad v bezpečí, pri
kávičke a cigaretke, a zažiť kritickú situáciu v časovej tiesni, keď
svoju úlohu zohrávajú stres, strach, neskúsenosť, nervozita, šok, sú
dve rozdielne veci. Uvedomili si to i kompetentní. „Po novelizácii
Trestného zákona by obrana bola neakceptovaná len v prípade jej ,celkom
zjavnej‘ neprimeranosti hroziacemu útoku,“ dodáva J. Ivor. „Ak vám
napríklad niekto kradne bicykel, nemôžete ho pri úteku zastreliť. Na
druhej strane má znásilňovaná žena plné právo schytiť najbližší kameň a
udrieť ním útočníka po hlave. Hoci by mu privodila smrť, nebude
potrestaná, ak si dokázateľne bránila život či zdravie.“ Po dokonanom
skutku ale nemôže vybrať z kabelky revolver a streliť páchateľa do
chrbta. Išlo by totiž už o pomstu či odplatu, ktorá je v rukách štátu.
Takisto je nemysliteľné, aby si vystrašená dáma v tmavom parku
vyfantazírovala, že oprotiidúci muž siahajúci do saka napríklad po
cigarety jej chce ublížiť, a použila proti nemu zbraň.
Primeraná obrana
Možností chrániť si vlastnú kožu
i majetok je viacero. Ako pokračujú obaja experti, boli zaznamenané
prípady, keď páchateľ v banke mieril pištoľou na pokladníčku a žiadal
peniaze. Ona sa nezľakla, vytiahla vlastnú zbraň a lúpežníka
zastrelila. Aj keď kriminalisti zistili, že páchateľ hrozil len
maketou, konanie ženy za pultom bolo kvalifikované ako nutná obrana.
Takisto môžeme pokojne hasiť, čo nás nepáli. V policajných archívoch
nachádzame udalosť, keď istý športovec uvidel, ako skinheadi napadli
chodca. Prišiel mu na pomoc a v zápale boja jeden z útočníkov skončil
„zapichnutý“ nožom. Vyšetrovanie sa ťahalo vyše roka, ale nakoniec
preukázalo športovcovu nevinu. „Vôbec nezáleží na použitom prostriedku
obrany,“ spresňuje JUDr. Korgo. „Aj obrana pištoľou ťažkého kalibru je
adekvátna napríklad proti útoku nožom. Niekedy možno použiť zbraň tiež
v prípade, keď je útočník neozbrojený. Ako inak sa má ubrániť napríklad
60-kilogramová žena proti stokilovému násilníkovi? Alebo bežný občan
proti osobe ovládajúcej bojové umenie?“ Zaujímavé je, že v prípade
nutnosti nie je vylúčené ani použitie nelegálne držanej zbrane. Ak
útočníka zabijeme a náš čin bude kvalifikovaný ako nutná obrana, zákon
nás postihne len za nedovolené ozbrojovanie. Podobná situácia je, keď
náš pes nemá náhubok a agresora, ktorý chce vraždiť, zastaví
prehryznutím jeho krčnej tepny. V tejto chvíli nie je protizákonný ani
povel „Trhaj!“ či dokonca „Zabi!“ Nanajvýš zaplatíme pokutu mestu, čo v
rámci všeobecne záväzného nariadenia ukladá majiteľovi povinnosť vodiť
psa s náhubkom. Samozrejme, v prvom rade by sme mali očakávať pomoc od
štátnych orgánov, pretože práve štát nám garantuje bezpečnosť
prostredníctvom zložiek, ktoré sú na to predurčené. Druhou možnosťou je
útek. Keď musíme vziať obranu a spravodlivosť do vlastných rúk, mali by
sme vedieť, že na to máme právo a naše konanie je legálne. „Existujú
len dve podmienky: musí byť zrejmé, že útok bezprostredne hrozí, a
obrana nesmie byť ,celkom zjavne‘ neprimeraná,“ upozorňuje JUDr. Ivor.
Polichno
Mnohí z nás si pri rozprávaní o sebaobrane spomenú na niekoľko rokov
starý prípad z Lučenského okresu. J. Ivor je azda najpovolanejší
hovoriť o tejto veci, lebo ju sám vyšetroval. Istý mladý muž navštívil
v rodnej obci pohostinské zariadenie. Na toalete došlo medzi ním a
neznámym Rómom k slovnému konfliktu, ktorý sa skončil zauchom. Mladík
pokladal problém za vyriešený a odišiel do domu svojich rodičov. Nie
tak Róm. Keď prišiel k svojim, práve mali veľkú oslavu. Posťažoval sa a
oni, riadne podgurážení alkoholom, sa rozhodli pomstiť. Prišli pred
oplotený rodinný dom a začali na mladíka pokrikovať, aby si to s nimi
rozdal. Keď odmietol, štyria zo skupinky vyrazili do útoku. Preliezli
ohradu a chceli vtrhnúť do domu. Mládenec videl, že je zle. Keďže bol
poľovník a mal v dome dvojhlavňovú zbraň, rozhodol sa použiť ju. Musel
ratovať život svoj i rodičov. Prvého, ktorý sa chystal napadnúť ho,
zastrelil zo zhruba metrovej vzdialenosti. Ani ostatní nedali pokoj, a
tak obranca strieľal ďalej. Útočníci na dvore podľahli strelám, piatemu
kôli ťažkému zraneniu museli amputovať ruku. Mladíka obvinili a vzali
do vyšetrovacej väzby. Na dva roky. Problémom bol totiž posledný, ťažko
zranený násilník, ktorý stál mimo pozemku. Mladého muža však nakoniec
predsa súd zbavil obvinenia. V prípade prvého mŕtveho totiž podľa
sudcov konal v medziach nutnej obrany. Vo vzťahu k ďalším bol jeho čin
posúdený ako konanie v nepríčetnosti. Psychológovia konštatovali, že
nemohol ovládnuť svoje konanie. Za iných okolností by mu hrozil
výnimočný trest.
Záhradka pod prúdom
Mnoho sme sa napočúvali, ako v
USA stačí vstúpiť na cudzí pozemok a jeho majiteľ má právo vás
„odbachnúť“. Na druhej strane k nám chodia zvesti o úplne absurdných
procesoch. „Nedávno som zachytil jednu z perličiek amerického práva,“
hovorí D. Korgo. „Vlamač zažaloval majiteľa bytu za to, že sa uňho
pošmykol na čerstvo nalakovanej podlahe a zlomil si nohu. Keďže pri
podlahe nebolo varovanie o klzkosti povrchu, súd priznal zlodejovi
finančné odškodnenie...“ Ale vráťme sa k ochrane majetku na Slovensku.
V okrese Žiar nad Hronom mal vlastník jednej zo záhradiek nepríjemné
skúsenosti s miestnymi zlodejmi. Tí mu chodili na pravidelný zber
úrody. Keď ho to už „dožralo“, urobil za ohradou, teda na svojom území,
dookola záhradky elektrické vedenie. Zástrčku mal pri posteli, a keď
išiel spať, jednoducho prúd zapol. Na najbližšiu návštevu nemusel dlho
čakať. V čase dozrievania plodov k nemu opäť zavítala dvojica rómskych
spoluobčanov. Nabrali si plné košele zeleniny. Pri návrate sa však
jeden z nich dotkol vedenia a namieste zomrel. „V tomto prípade bol
majiteľ záhradky potrestaný,“ hovorí J. Ivor. „Nie však preto, že na
ochranu svojho majetku použil elektrické vedenie a to spôsobilo smrť
zlodeja, ale preto, lebo v blízkosti vedenia chýbalo zákonom a normou
stanovené upozornenie na hrozbu životunebezpečného napätia. Verdikt
súdu znel: vinný z ublíženia na zdraví s následkom smrti z
nedbanlivosti.“ Z predchádzajúceho prípadu je jasné, že na ochranu
majetku máme isté možnosti. Napríklad na dvore voľne pustené,
nebezpečné zviera. Oplotenie domu však musí byť schopné zabrániť
náhodnému vstupu a nemalo by chýbať označenie upozorňujúce, že objekt
je chránený napríklad strážnym psom. „Ak v takto zabezpečenom priestore
zviera zlodeja napadne a roztrhá ho, je to zvyčajne kvalifikované ako
nutná obrana,“ tvrdí JUDr. Korgo. „Od vlamača dáva zákon ruky preč. On
sám ide s kožou na bubon!“
Zákon nepozná nešťastnú náhodu
Vlastník psa si musí uvedomiť, že do domu by počas jeho neprítomnosti
mohli vniknúť aj nevinné osoby. Požiarnici či iné zložky záchranného
systému vedia, v prípade dostatočnej výstrahy, takéto situácie riešiť.
Nie však hrajúce sa deti, ktorým preletí do záhrady lopta. Ak preskočia
plot, môže sa stať nešťastie. V takom prípade by bolo predmetom
skúmania, či je smrť alebo zranenie z viny „narušiteľa“, alebo
majiteľa. „Trestný zákon totiž nepozná termín nešťastná náhoda,“
uzatvára náš rozhovor J. Ivor. „Majiteľ musí počítať s rizikom, že
zariadenie alebo zviera zasiahne úplne nevinného človeka.“ Každý prípad
je osobitý a na kriminalistoch a právnikoch, ako ho posúdia. Dôležité
je však vedieť, že, aspoň v prípadoch nutnej obrany, stojí zákon
predovšetkým na strane slušného občana.
Nutná obrana
Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci
útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestný činom. Nejde o
nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku. § 13,
Zák. č.140/ 1961 Zb.
Zopakujme si:
- Občan má zákonné právo brániť sa proti agresii všetkými prostriedkami.
- Ak má dôvod predpokladať, že násilník usiluje o jeho život, môže spôsobiť aj smrť útočníka.
- Pri obrane je možné využiť tiež nelegálne držanú zbraň.
- Ak váš pes na vašom dvore roztrhá zlodeja, je to len a len problém vlamača!
Puvodni odkaz:
http://korzar.bloguje.cz/42236-nebojte- ... ajetok.php
Verejnosťou občas preletia správy o tom, akým sú zločinci chráneným
artiklom, že je na nich štátna moc krátka, poctiví ľudia sú vydaní na
milosť a nemilosť kriminálnikom a nesmú ani len ruku zdvihnúť na svoju
obranu. Je pravdou, že takzvané ľudské práva sa v nemalej miere týkajú
aj neprispôsobivého „odpadu“ spoločnosti a s právnou ochranou týchto
jedincov to v tej našej demokracii občas riadne preháňame. Humanizácia
väzenstva nám doslova kole oči a rozčuľuje nás, keď často vyhrávajú
práve tí nepoctiví. Avšak niekedy si za príkorie, ktoré sa nám stane,
môžeme sami. Akosi automaticky očakávame, že preventívne a represívne
zložky štátnej moci nás ochránia pred každým nebezpečenstvom. Ak sa tak
nedeje a navyše nám niekto povie, že si na uliciach či dokonca v našich
domovoch nesmieme brániť vlastný život alebo životy našich blízkych,
lebo by sme porušili zákon, nebudeme sa o takomto systéme vyjadrovať
príliš priaznivo. Podobné fámy sa roznesú rýchlo a málokto si dá námahu
zistiť, ako to vlastne je s nutnou a neprimeranou obranou...
Arpád a Judita žili v dlhoročnom manželstve. Ich vzťah sa
trošku naštrbil, keď Arpi začal podozrievať ženu, že ho už nemá rada.
Neustále jej vyčítal, vraj keby zomrel, hneď by si našla iného. Judita
síce obvinenia popierala, ale muž jej neveril. Rozhodol sa podrobiť ju
skúške. Keď odišla na nákup, vyrobil si podľa vzoru z filmových štúdií
postroj, opásal ním telo a zavesil sa na hák lustra. Žena pri pohľade
na obeseného muža padla v mdlobách na zem. Zvedavá suseda odnaproti
neodolala neobvyklým zvukom a vykukla spoza dverí. Uvidela ležať
bezduchú ženu a obesenca. Rozhodla sa využiť situáciu a „vybieliť“ byt
„mŕtveho“ páru. Ibaže majiteľ nebol ochotný vzdať sa svojich statkov.
Zrúknuť na votrelkyňu nechcel, veď ktovie, čo by to s ňou spravilo. A
tak sa rozhojdal a kopol ju do zadku. Suseda nebola zvyknutá na útok
nebožtíka a zosypala sa na zem mŕtva. Srdce ju zradilo. Nedôverčivý
manžel sa vymanil zo závesného zariadenia, prebral svoju polovičku a
zavolali políciu. Nasledovalo vyšetrovanie a prípad skončil na
Najvyššom súde. Až ten rozhodol o zastavení stíhania voči „obesencovi“
vzhľadom na fakt, že konal v rámci nutnej obrany svojho majetku. Hoci
sa tento príbeh stal pred 30 rokmi v Budapešti, je aktuálnou – aj keď
kurióznou – ukážkou, že „to svoje“ si môžeme ubrániť všelijako. A
napriek tomu je zákon na našej strane...
Kameňom na násilníka...
„Je veľkou chybou, že
ľudia nevedia o možnosti brániť seba aj iných,“ tvrdia doc. JUDr.
Jaroslav Ivor, CSc., a pplk. JUDr. Dušan Korgo, PhD., z Katedry
trestného práva bratislavskej Akadémie policajného zboru. „Trestný
zákon vlastne hovorí, že útočník musí znášať riziká vlastného konania.
Ak pácha trestný čin, musí rátať s tým, že obeť ho môže pripraviť aj o
život. Občan má na svoju obranu zákonné právo.“ Hoci v Trestnom zákone
je nutná obrana definovaná len na štyroch riadkoch, výklad by mal byť
jasný. „Občan môže proti útočníkovi použiť všetky prostriedky. Zbraň,
palicu či zviera,“ spresňuje D. Korgo. „Pritom nemusí brániť len seba.
Má právo hájiť záujmy kohokoľvek. Zákon dokonca neprikazuje, ako sa to
bežne vykladá, že musíme na útok čakať. Naopak, môžeme ho odvrátiť už
keď bezprostredne hrozí.“ V minulosti to bolo trošku problematickejšie.
Pred rokom 1993 sa viac-menej zdôrazňovala určitá primeranosť obrany
proti útoku. Až natoľko, že obeť si musela dávať pozor, aby náhodou
neprekročila jeho intenzitu. Navyše niektoré súdy často argumentovali
teoretickou možnosťou úteku... Nuž, posudzovať prípad v bezpečí, pri
kávičke a cigaretke, a zažiť kritickú situáciu v časovej tiesni, keď
svoju úlohu zohrávajú stres, strach, neskúsenosť, nervozita, šok, sú
dve rozdielne veci. Uvedomili si to i kompetentní. „Po novelizácii
Trestného zákona by obrana bola neakceptovaná len v prípade jej ,celkom
zjavnej‘ neprimeranosti hroziacemu útoku,“ dodáva J. Ivor. „Ak vám
napríklad niekto kradne bicykel, nemôžete ho pri úteku zastreliť. Na
druhej strane má znásilňovaná žena plné právo schytiť najbližší kameň a
udrieť ním útočníka po hlave. Hoci by mu privodila smrť, nebude
potrestaná, ak si dokázateľne bránila život či zdravie.“ Po dokonanom
skutku ale nemôže vybrať z kabelky revolver a streliť páchateľa do
chrbta. Išlo by totiž už o pomstu či odplatu, ktorá je v rukách štátu.
Takisto je nemysliteľné, aby si vystrašená dáma v tmavom parku
vyfantazírovala, že oprotiidúci muž siahajúci do saka napríklad po
cigarety jej chce ublížiť, a použila proti nemu zbraň.
Primeraná obrana
Možností chrániť si vlastnú kožu
i majetok je viacero. Ako pokračujú obaja experti, boli zaznamenané
prípady, keď páchateľ v banke mieril pištoľou na pokladníčku a žiadal
peniaze. Ona sa nezľakla, vytiahla vlastnú zbraň a lúpežníka
zastrelila. Aj keď kriminalisti zistili, že páchateľ hrozil len
maketou, konanie ženy za pultom bolo kvalifikované ako nutná obrana.
Takisto môžeme pokojne hasiť, čo nás nepáli. V policajných archívoch
nachádzame udalosť, keď istý športovec uvidel, ako skinheadi napadli
chodca. Prišiel mu na pomoc a v zápale boja jeden z útočníkov skončil
„zapichnutý“ nožom. Vyšetrovanie sa ťahalo vyše roka, ale nakoniec
preukázalo športovcovu nevinu. „Vôbec nezáleží na použitom prostriedku
obrany,“ spresňuje JUDr. Korgo. „Aj obrana pištoľou ťažkého kalibru je
adekvátna napríklad proti útoku nožom. Niekedy možno použiť zbraň tiež
v prípade, keď je útočník neozbrojený. Ako inak sa má ubrániť napríklad
60-kilogramová žena proti stokilovému násilníkovi? Alebo bežný občan
proti osobe ovládajúcej bojové umenie?“ Zaujímavé je, že v prípade
nutnosti nie je vylúčené ani použitie nelegálne držanej zbrane. Ak
útočníka zabijeme a náš čin bude kvalifikovaný ako nutná obrana, zákon
nás postihne len za nedovolené ozbrojovanie. Podobná situácia je, keď
náš pes nemá náhubok a agresora, ktorý chce vraždiť, zastaví
prehryznutím jeho krčnej tepny. V tejto chvíli nie je protizákonný ani
povel „Trhaj!“ či dokonca „Zabi!“ Nanajvýš zaplatíme pokutu mestu, čo v
rámci všeobecne záväzného nariadenia ukladá majiteľovi povinnosť vodiť
psa s náhubkom. Samozrejme, v prvom rade by sme mali očakávať pomoc od
štátnych orgánov, pretože práve štát nám garantuje bezpečnosť
prostredníctvom zložiek, ktoré sú na to predurčené. Druhou možnosťou je
útek. Keď musíme vziať obranu a spravodlivosť do vlastných rúk, mali by
sme vedieť, že na to máme právo a naše konanie je legálne. „Existujú
len dve podmienky: musí byť zrejmé, že útok bezprostredne hrozí, a
obrana nesmie byť ,celkom zjavne‘ neprimeraná,“ upozorňuje JUDr. Ivor.
Polichno
Mnohí z nás si pri rozprávaní o sebaobrane spomenú na niekoľko rokov
starý prípad z Lučenského okresu. J. Ivor je azda najpovolanejší
hovoriť o tejto veci, lebo ju sám vyšetroval. Istý mladý muž navštívil
v rodnej obci pohostinské zariadenie. Na toalete došlo medzi ním a
neznámym Rómom k slovnému konfliktu, ktorý sa skončil zauchom. Mladík
pokladal problém za vyriešený a odišiel do domu svojich rodičov. Nie
tak Róm. Keď prišiel k svojim, práve mali veľkú oslavu. Posťažoval sa a
oni, riadne podgurážení alkoholom, sa rozhodli pomstiť. Prišli pred
oplotený rodinný dom a začali na mladíka pokrikovať, aby si to s nimi
rozdal. Keď odmietol, štyria zo skupinky vyrazili do útoku. Preliezli
ohradu a chceli vtrhnúť do domu. Mládenec videl, že je zle. Keďže bol
poľovník a mal v dome dvojhlavňovú zbraň, rozhodol sa použiť ju. Musel
ratovať život svoj i rodičov. Prvého, ktorý sa chystal napadnúť ho,
zastrelil zo zhruba metrovej vzdialenosti. Ani ostatní nedali pokoj, a
tak obranca strieľal ďalej. Útočníci na dvore podľahli strelám, piatemu
kôli ťažkému zraneniu museli amputovať ruku. Mladíka obvinili a vzali
do vyšetrovacej väzby. Na dva roky. Problémom bol totiž posledný, ťažko
zranený násilník, ktorý stál mimo pozemku. Mladého muža však nakoniec
predsa súd zbavil obvinenia. V prípade prvého mŕtveho totiž podľa
sudcov konal v medziach nutnej obrany. Vo vzťahu k ďalším bol jeho čin
posúdený ako konanie v nepríčetnosti. Psychológovia konštatovali, že
nemohol ovládnuť svoje konanie. Za iných okolností by mu hrozil
výnimočný trest.
Záhradka pod prúdom
Mnoho sme sa napočúvali, ako v
USA stačí vstúpiť na cudzí pozemok a jeho majiteľ má právo vás
„odbachnúť“. Na druhej strane k nám chodia zvesti o úplne absurdných
procesoch. „Nedávno som zachytil jednu z perličiek amerického práva,“
hovorí D. Korgo. „Vlamač zažaloval majiteľa bytu za to, že sa uňho
pošmykol na čerstvo nalakovanej podlahe a zlomil si nohu. Keďže pri
podlahe nebolo varovanie o klzkosti povrchu, súd priznal zlodejovi
finančné odškodnenie...“ Ale vráťme sa k ochrane majetku na Slovensku.
V okrese Žiar nad Hronom mal vlastník jednej zo záhradiek nepríjemné
skúsenosti s miestnymi zlodejmi. Tí mu chodili na pravidelný zber
úrody. Keď ho to už „dožralo“, urobil za ohradou, teda na svojom území,
dookola záhradky elektrické vedenie. Zástrčku mal pri posteli, a keď
išiel spať, jednoducho prúd zapol. Na najbližšiu návštevu nemusel dlho
čakať. V čase dozrievania plodov k nemu opäť zavítala dvojica rómskych
spoluobčanov. Nabrali si plné košele zeleniny. Pri návrate sa však
jeden z nich dotkol vedenia a namieste zomrel. „V tomto prípade bol
majiteľ záhradky potrestaný,“ hovorí J. Ivor. „Nie však preto, že na
ochranu svojho majetku použil elektrické vedenie a to spôsobilo smrť
zlodeja, ale preto, lebo v blízkosti vedenia chýbalo zákonom a normou
stanovené upozornenie na hrozbu životunebezpečného napätia. Verdikt
súdu znel: vinný z ublíženia na zdraví s následkom smrti z
nedbanlivosti.“ Z predchádzajúceho prípadu je jasné, že na ochranu
majetku máme isté možnosti. Napríklad na dvore voľne pustené,
nebezpečné zviera. Oplotenie domu však musí byť schopné zabrániť
náhodnému vstupu a nemalo by chýbať označenie upozorňujúce, že objekt
je chránený napríklad strážnym psom. „Ak v takto zabezpečenom priestore
zviera zlodeja napadne a roztrhá ho, je to zvyčajne kvalifikované ako
nutná obrana,“ tvrdí JUDr. Korgo. „Od vlamača dáva zákon ruky preč. On
sám ide s kožou na bubon!“
Zákon nepozná nešťastnú náhodu
Vlastník psa si musí uvedomiť, že do domu by počas jeho neprítomnosti
mohli vniknúť aj nevinné osoby. Požiarnici či iné zložky záchranného
systému vedia, v prípade dostatočnej výstrahy, takéto situácie riešiť.
Nie však hrajúce sa deti, ktorým preletí do záhrady lopta. Ak preskočia
plot, môže sa stať nešťastie. V takom prípade by bolo predmetom
skúmania, či je smrť alebo zranenie z viny „narušiteľa“, alebo
majiteľa. „Trestný zákon totiž nepozná termín nešťastná náhoda,“
uzatvára náš rozhovor J. Ivor. „Majiteľ musí počítať s rizikom, že
zariadenie alebo zviera zasiahne úplne nevinného človeka.“ Každý prípad
je osobitý a na kriminalistoch a právnikoch, ako ho posúdia. Dôležité
je však vedieť, že, aspoň v prípadoch nutnej obrany, stojí zákon
predovšetkým na strane slušného občana.
Nutná obrana
Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci
útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestný činom. Nejde o
nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku. § 13,
Zák. č.140/ 1961 Zb.
Zopakujme si:
- Občan má zákonné právo brániť sa proti agresii všetkými prostriedkami.
- Ak má dôvod predpokladať, že násilník usiluje o jeho život, môže spôsobiť aj smrť útočníka.
- Pri obrane je možné využiť tiež nelegálne držanú zbraň.
- Ak váš pes na vašom dvore roztrhá zlodeja, je to len a len problém vlamača!
Puvodni odkaz:
http://korzar.bloguje.cz/42236-nebojte- ... ajetok.php| MujGLOCK | - < Forum > < Fotogalerie >
Citát dne: "Rychlejší, než 158 na drátě, je 357 na opasku."
Citát dne: "Rychlejší, než 158 na drátě, je 357 na opasku."
,ty vole chce to překlad
.
